otacom do tejto rubriky prispel týmito príspevkami:

...

verzia príspevku na tlač poslať link na tento príspevok priateľovi
15. máj 2013
11:59

10teho som mal pravidelnu navstevu u mojej prychiatricky. zbieral som odvahu cely mesiac. nakoniec ju zastupoval jej mlady syn. dalsi mesiac musim cakat, bolo to marne. nasetrenu silu som ale vyuzil a bol som trochu socialne zit do mesta co sa nestava skoro nikdy. bolo usmevne pozorovat neskusenost mladeho psychiatra a jeho opatrnost. tak mlady lekar nevie nic o bolesti. nemal som mu co povedat. je nerealne aby som riesil nieco na co jeho mama caka 7 rokov. zavidel som mu jeho mladost, schopnosti, jeho vyrovnanost a silu. jeho mama by si vsimla keby mu niekto ublizoval. stale neviem naco to bude vlastne dobre? lepsie pochopi moje nazory a osobnost. cely obraz da odrazu zmysel. ona ziska pokusneho kralika. co ale ziskam ja? vadsiu davku antidepresiv? neviem ako mi moze pomoct? ako mi moze pomoct. mam pocit ze jej za dlhorocnu pomoc dlzim pravdu ale myslim si ze ju musela odpozorovat. neviem ci dostatocne zatajujem dolezite informacie. ktore su tie odhalujuce? ako sa budem citit? prveho psychiatra som pre tu znalost opustil. som uplne uvolneny. sustredenie o ktorom som ti pisal od narodenia cloveka rastie do urcitej hranice. velmi som sa snazil tu hladinu udrzat ale teraz mam pocit ze vsetky hranice akoby presli mojim telom ako stena ktoru som podopieral ale teraz som cez nu prepadol. niesom uz ani clovekom ked som tak neskutocne neschopny. je to urcite depresia ano uvedomujem si to ale akoby mi uz nic neostalo. ten projekt rekonstrukcie bezpecnej izby ma strasne vycerpava. vsetko do coho sa pustim akoby trvalo cele veky. tyzden ako rok. poznas nieco take? cele roky narocneho vzdoru sa snazim prebojovat za mojimi snami ktore som nepovazoval za prehnane ale napriek tomu som len v poslednej dobe pochopil ze su nedostupne. to co ostalo realne je pre mna bezcenne. nedokazem sa pohnut dalej a som sklamany. po 30ke sa citim velmi zle. akoby cas vyprsal. ostalo len to najhorsie. ako spomienky tak aj pocity prekrocili svoje hranice a zapadli do najkrajnejsich moznosti vo svojich kategoriach. radost ta najvadsia u mna nevyvolava nijaky pocit a som imunny, bezcitny. bolest ale prekonava svoje schopnosti a aj najmensia je mnou pohltena a do krajnosti precitena. akoby sa moja mysel nemohla bolesti dostatocne nasytit. vyhladavam dalsiu bolest. lebo je viac ako cokolvek ostatne v mojom zivote skutocna. citim bolest tak viem ze este zijem.


počet hlasov (0)
výborné (0%)
priemerné (0%)
mizerné (0%)

výborné
priemerné
mizerné

tvoj názor?


apríl 2014
179. miesto
 
 

re: ...

medveď

15. máj 2013 - 16:42

dnes som maximálne depresívny kvôli nešťastiu niekoho iného, možno to ma vyprovokovalo ... otacom viem o tebe len to, že si bol zneužívaný ... máš právo na isté psychické problémy a klobúk dole, že to riešiš cez psychológa - na to ja nemám odvahu - ale zároveň ma neuveriteľne vytáča tvoje večné sťažovanie a utápanie sa v bolesti, ktorá by už ani nemusela byť, len ty sa ju snažíš v sebe živiť... chýba ti blízka osoba ... urob s tým niečo, TY s tým niečo urob a nevyhováraj sa na to čo sa stalo, si stále mladý, urob niečo so sebou, lebo aj keĎ to znie povrchne, ale vyšportovaný chalan si nájde skôr babu ako tučný , zamračený a depresívny ... čo už, také sú ... nedokážem momentálne pomôcť dvom ľuďom a je mi z toho na slučku, tak mám pociit, že by som mal nejako nakopnúť aspoň teba... aj tak asi len výkrik do tmy...

slnko seno

verzia príspevku na tlač poslať link na tento príspevok priateľovi
3. apríl 2013
22:57

stary vyblednuty obraz, nieje to ani olej, ani platno. lacna dekorativna tlac na karton, zaramovana nastenna dekoracia. bezcenny gyc, bez financnej hodnoty, bez hodnoty pre koholkolvek koho poznam. obraz ktory vysel cele moje detstvo na viacerych miestach. v skole. na poliklinike. v jednej nemocnici z mojho zivota. mozno je to snad aj kopia vyznamneho autora. ten obraz ma naplnuje tuzbou vkrocit don. na obraze je krajinka, zvecerieva sa ale slnko este naplno svieti. je suchy letny den. obraz zachytava pohlad na kusok neupravenej luky. v pozadi je les a v lavej casti obrazu stoji mierne od lesa oddelena breza. ten strom je nadherny, zdravy. pekna cista kora a rovnomerna koruna plna listov. tato breza zabera lavu stvrtinu obrazu. je prekrasne sfarbena jesennym listim. na samom okraji kam breza vrha tien sa nenapadne objavuje riecka. prekrasna riecka zo stalym prudom cistej vody. velka len tolko co dospely clovek prekroci z jemnym poskocenim. riecka je ale z oboch stran na brahoch zarastena zozltnutou vysokou travou z ktorej sa len kde tam na par metrov zjavy. aj tato riecka je len v lavej polovicke obrazu. cela prava polovica obrazu zobrazuje obilne pole. alebo je to snad len sucha vysoka zlta trava. v pozadi su len naznacene zasnezene konce hor. nic co by narusovalo atmosferu sucheho a prehriateho slnecneho dna zo zaciatku jesene. z toho obrazu vyzaruje pokoj. pokoj a sloboda. ako zaber z titulkov filmu slnko seno. teplo a prekrasna vona travy, sena, suchej hliny a prirody. nijaky asfalt. nijaky beton. niajake plastove flase. cistota, farebnost. pokoj. teplo a bezpecie. som tak sputany povinnostami a nesebestacnostou. chcem utiect


počet hlasov (0)
výborné (0%)
priemerné (0%)
mizerné (0%)

výborné
priemerné
mizerné

tvoj názor?


apríl 2014
177. miesto
 
 

..

verzia príspevku na tlač poslať link na tento príspevok priateľovi
23. február 2013
11:41

nie bratia moji vobec mi to nieje luto a necitim sa zodpovedny. staral som sa dost dlho a vy ste mi to vobec neulahcovali. vsetci ste chceli zit sami a daleko odomna. ved naco zit ako rodina a vzajomne si pomahat, no nie. nic vam nevycitam a vy nemate nijake pravo vycitat mne. teraz je rada na vas aby ste prevzali vas podiel zodpovednosti alebo sa nadalej tvarili ze vas sa to netyka. len sa zbavte zodpovednosti ako vzdy. ja som sa jej tiez zbavil ale ja az po rokoch snahy.


počet hlasov (0)
výborné (0%)
priemerné (0%)
mizerné (0%)

výborné
priemerné
mizerné

tvoj názor?


apríl 2014
173. miesto
 
 

hmmm...

verzia príspevku na tlač poslať link na tento príspevok priateľovi
10. september 2012
23:39

tak som vo svojom zivote rad myslieval na dusevnu barlicku. ze som to bol ja kto to ukoncil, ze som tomu zabranil, ze som to zarazil. teraz som mal obdobie ked to so mnou bolo zase horsie. cele noci bdely. tak som si vyhladal na internete danu tematiku a nejake sposoby zmeny myslenia a riesenia minulosti v dospelosti, ocakavania a mozne vysledky terapie. nechapem stale princip. preco by mi pripominanie malo nejako pomoct. priatel zo skupiny mi napisal ze u neho to skoncilo ked mu zacalo rast ochlpenie. teraz uvazujem ako to teda bolo v mojom pripade. nepamatam sa. pamatam si co nechcem ale tento detail si nedokazem vybavit. teraz myslim ze som tu situaciu neovladol. bol som len zahodeny. produkt po zaruke. som zvedavy kam v mojom sebatryzneni sebapoznavanim este dokazem zajst. tento spinavy detail mi vobec nepomohol...


počet hlasov (0)
výborné (0%)
priemerné (0%)
mizerné (0%)

výborné
priemerné
mizerné

tvoj názor?


apríl 2014
166. miesto
 
 

re: hmmm...

Angela07

11. september 2012 - 16:27

Niektoré veci nezmeníš a preto je zbytočné sa nimi aj trápiť, ale darmo Ti tu budem rozprávať, keď to cítiš inak...
Ale myslím, že by stálo za to pozrieť sa na vec aj z inej perspektívy- teda nie že si odpad, ale že si mal šťastie a táto kapitola Tvojho života už skončila. Teraz je na Tebe, čomu sa budeš venovať, predstav si, že už si si vytrpel a teraz sa snažíš mať sa kvôli tomu rád, teraz už budeš robiť to, čo chceš Ty, a nie to čo chcú iní... mysli na seba, mysli na to, čo by si chcel, aj keď to bude hoci aj nejaká blbosť ako že si kúpiš nejakú čokoládu či čipsy, proste to, čo Ti chutí alebo si spravíš deň voľna a pôjdeš niekam, kam chceš ísť...
Možno to je len príliš ženský prístup, ale takto riešim ťažké dni, keď to na mňa všetko doľahne a mám chuť sa odstreliť... v 15-tich ma znásilnil brat vtedy mojej najlepšej kamošky nikomu som to nepovedala až po rokoch som bola schopná s tým vyjsť a uľavilo sa mi (nehovorím Ti čo máš robiť, iba pridávam svoju skúsenosť) bola som s ním tehotná a nakoniec som to dieťa zabila, dodnes ma to prenasleduje... ale nemôžem tomu podľahnúť a povedať si, že sa tomu poddám, lebo by som zase skončila tam, kde som bola- na liekoch bez zmyslu žiť alebo túžby zomrieť.... neopúšťať sa...

re: hmmm...

otacom

13. september 2012 - 14:59

hmm , je to nespravodlivost ze to takzer v 99percentach takym vrahom prejde.. u mna je zial aj ten faktor ze som muz, mal som byt silny. je dobre verit ze su ludia ktory to dokazu spracovat, nielen pozerat do buducnosti. lieky vsetko ulahcuju ale nic neriesia. pre mna je skutocne najlepsie byt prazdny a bez myslienok. uvazovanie u mna pripomina bludny kruh nevylucitelnych spomienok a idei..

pribeh

verzia príspevku na tlač poslať link na tento príspevok priateľovi
10. január 2012
12:27

Toto je pribeh jedneho chlapca. zacina sa tym ze mlademu 15 rocnemu chlapcovi zomrela mama. posledna zijuca pribuzna a tak ostal na svete sam. kedze ho chceli zavriet do domova, radsej usiel do ineho mesta a snazil sa vyhybat problemom a konfrontaciam. na svoj vek vyzeral mlado a tak pri nom ludia casto spozorneli ked videli ze je sam, ze nieje v skole a tak sa chlapec rozhodol ze pojde dalej a utecie do noveho mesta. rozhodol sa ist vlakom ako uz par krat predtym, na vlakovej stanici si ho ale v noci vsimla starsia pani a ked sa ju snazil presvedcit ze je starsi, chcela aby jej ukazal obciansky preukaz. ked povedal ze si ho zabudol doma upozornila na neho policajnu hliadku a tak chlapec musel utiect. potuloval sa a pri dialnici stopoval. zastavil mu z dodavkou styridsiatnik a zviezol ho do dalsieho mesta. nanestastie to bol zlocinec v kradnutom aute. kedze ich spozorovala policajna hliadka museli utiect a kedze si chlapec myslel ze policia ide po nom rozhodol sa schovat spolu z muzom v blizkom panelovom sidlisku. vosli do otvoreneho vchodu ale z policiou za patami. kedze nemalo cenu ist do vyssich poschodi muz narychlo otvoril paklucom vchodove dvere do jedneho z bytov a snazili sa byt ticho a nenapadne. nanestastie ich aj v hlbokej noci nasiel majitel a privolal policiu. policii sa muz dobrovolne vzdal a chlapec dovtedy schovany v satniku na chodbe bol policiou tiez najdeny. po kratko trvajucej byrokracii bol chlepec vydany uradom ktore sa ale rozhodli pre udajnu ucast na zlocine chlapca poslat do polepsovne...


počet hlasov (0)
výborné (0%)
priemerné (0%)
mizerné (0%)

výborné
priemerné
mizerné

tvoj názor?


apríl 2014
145. miesto
 
 

re: pribeh

otacom

10. január 2012 - 13:06

polepsovna bola starsim domom bez ciel zato vonkajsie oplotenie bolo akoby vazenske. chlapec vsak niekolkokrat utiekol aj ked len nakratko. personal polepsovne najma vrchna vychovavatelka bola na chlapca zamerana. okrem sikany od inych deti medzi ktorymi bol matkovrah ale aj vela zlodejov bol sikanovany aj personalom reedukacneho domova. dochadzalo k nasilnostiam a aj ked sa deti dokazali aspon pri obrane zjednotit v nazore za nasilnou vrchnou vychovavatelkou bol personal a tak sa ojedinele staznosti koncili neuspesne a bez riesenia. kto by uz pomahal detom z polepsovne, vychovna bytka im len prospeje, povedal si asi kazdy zodpovedny dospeli clovek. chlapec ostal samotarom a zivotu v tychto podmienkach sa prisposobil. nasiel si utocisko v opustenom nenapadnom pivnicnom priestore kde bolo zamrezovane okno z ktoreho pozoroval zivot na ulici. miestnostou prerastal stary masivny ale uz vyschnuty strom ktoreho korene rozburali celu betonovu podlahu a tak v nej chlapec pestoval kvetiny. jedneho dna nasiel chlapec v miestosti male psie stena ktore tam padlo cez mrezu do ulice. jeho caste zmyznutia si ale nasli zlomyselne deti a udali ho vrchnej vychovavatelke. ta chlapca prichitila v miestnosti a povedala mu ze psika nemoze mat a ze ho necha utratit. chlapec tak zo zufaltva psika prestrcil mrezami na ulicu kde ale nestastne skocil pod prechadzajuce auto. vstup do pivnicneho priestoru nechala vychovavatelka zamurovat a kedze bol chlapec od hliny spinavy nasilne ho umyla studenov vodou. bola zima a ani v ubytovacich priestoroch sa moc nekurilo a tak chlapec ochorol a dostal tazky zapal pluc. az pri vysokych horuckach a na hranici smrti ho nechal personal previest do nemocnice. chlapec nestastny zo svojej straty, uboleny a ukrivdeny sa dostal do cistej postele a v nemocnici sa mu dostalo takmer materskeho zaobchadzania na ake uz skoro zabudol. niekolko dni trvalo kym sa trocha spamatal a prisiel k sebe a vsimol si ze kym bluznil ostavala pri nom ista mlada zdravotna sestra. stali sa priatelmi akoby surodencami. dostal dokonca po dlhej dobe darcek, zrkadielko. po navrate do polepsovne ho dokonca navstevovala a pomahala zlepsovat stav a podmienky. dokonca sa jej podarilo presvedcit komisiu aby chlapca priemiestnili do serioznejsieho ustavu, domova pre deti ktory nieje vazenim a ma seriozny personal. chlapec ale poukazal na fasisticke nekontrolovane podmienky polepsovne a tym dost nastval psychicky choru vrchnu vychovavatelku ktoru sa rozhodli prepustit. posledny vecer pred premiestnenim chlapca ho ale vrchna vychovavatelka v noci navstivila pokusila sa chlapca zadusit vankusom. chlapec sa ale dokazal vytrhnut a z ustavu usiel. bola stale zima a chlapec sa bal ze ho opat pri ustave chyti policia a vratia ho do polepsovne aj za pokus o utek. schoval sa v lese pod maly betonovy prejazd dialnice. opatovne ochorel a dostal iba v pizame horucku. zrazu spozornel. cez snehovu fujavicu ku nemu kracala osoba v bielom plasti. zlakol sa ze sa priblizuje vrchna vychovavatelka. nemal uz silu ujst. rozbil zrkadielko ktore drzal v premrznutych rukach a rychlo a silne si prerezal zili na rukach a rezignovane v slzach spustil bolave ruky volne na zem kde sedel oprety o betonovu stenu. v hustom snezeni si nestihol vsimnut ze k nemu prichadzala jeho sestra ktora mu tolko pomohla.

... Y

verzia príspevku na tlač poslať link na tento príspevok priateľovi
28. júl 2011
23:54

jedlo, hracky,.. skolka, skola,..
stredna skola,.. na zakladke na picu,.. na strednej na picu.. vsetko mi slo akosi tazko. vzdy som ale vedel ze idem dalej, vzdy som sa vratil domov a tam bolo vsetko lepsie. relativne v poriadku. bol som hrdy ze zijem v rodinnom dome. bol som hrdy ze moji rodicia su spolu uz roky a veril som ze sa nikdy, nikdy nerozvedu, ved sa mali tak radi. problemi, nejake to ohovoranie u susedov, zavist, nejake tie mensie dlhy a problemi z peniazmi ale to vsetko sa zrovna, sme rodina.. brat pocuva tazku hudbu, sice sa mi nepaci (la vtedy ale akosi som dorastol) a chodieva z partiou a domov neskor, nehrava sa so mnou ako kedysi ale to bude fajn, to bude v poriadku.. coraz viac chapem ze znamenam menej a ze som chudobny ale mam kamaratku a tej to neprekaza aj ked je bohata.. to chce iba cas a skoncim skolu a bude to fajn.. hra sa so mnou ako zo skreckom, to sa mi nepaci ale ona z nadradenosti vyrastie a zase budeme priatelia ako kedysi.. otec chodieva domov ked uz spim, ma vela prace a este aj pachne po cigaretach ako sa v praci obetuva a mama pracuje na troch pracovnych miestach je unavena jej nikdy nic nebudem zazlievat (nikdy) lego ma sameho nebavy a ja som sam.. nie uz niesom sam dostal som playstation a uz ma nebavy viac chodit za kamaratkou ktora ma len vyuzivala a nechcela ma takmer nikdy pustit za pocitac.. uz nepotrebujem cakat kedy sa stane takou ako predtym.. otec odchadza z domu za frajerkou a mama place.. brat takmer nechodi domov byva u frajerky ale ked dojde je plny pochopenia.. nemoze za to ze sa zda mame lepsi ako ja,.. nieje tu denne nevie co prezivame,. nikdy mu nic nebudem vycitat.. mama prestava plakat, nevladze viac ale po antidepresivach sa pozbierala a vsetku svoju starostlivost nasmerovala na mna.. nieje to v poriadku.. zle v skole, tazko, sikana a nedokazem sa sustredit na ucenie ale zazvoni zvoncek a mozno uteciem pred poslednou hodinov telocviku a budem doma skor.. slaba hodinka v mhd a som doma, vystupujem na zastavke a naplno sa nadychujem uvolneny zo zovretia natlacenych ludi.. prebehnem pohladom kolibu, stale je pekna. prebehnem cez park a rychlou chodzou zmyznem z oci zvedavych ohovarajucich susedov.. netesi ich moja existenia a ani mna netesi ta ich ale zamikam branku, posledne metre a nenavistne pohlady velmi nenapadnej otcovej sestry.. nastastie nevidim jej manzela, dnes ma manzelku doma a ja sa presmiknem domov, nechyti ma,.. otvori mi dedo, prehodime par slov o pocasi, neskor mi da nejake peniaze, potrebujem ich a tak beriem.. zabudajuc ako nenavidi moju mamu.. rozpor.. nechcem mysliet len dufam ze dnes ked ma dochodok sa nevytrati do mesta a neprijde opity alebo horsie z policiou ci este horsie sanitkou.. susedia pozeraju spoza poodhrnutych zaclon tvariac sa ze niesu doma, ze to neboli oni kto zvonil na zvoncek.. ukladam deda spat v botach, kabat som mu dal dole, brat uz to nespravy, byva u frajerky a dojde len obvikend.. dni bezia a ja sa neucim, hram sa videohry, vytrhavaju ma z reality.. je tak lahke chranit tych co milujem pred pravdou.. cim menej slov tym viac bezpecia.. videohry, pomahaju mi dychat odkedy som zacal mal problem z dychanim, na bezrucovej ani na kramaroch za 4mesiace nic nezistili.. necudujem sa im, bol som v bezpeci.. ten detsky psychiater bol amater presne som vedel co chce zistit a presne som vedel co musim povedat.. opat doma, mama spi a obcas na mna pozrie a pokojnejsie spi dalej, som ticho nechcem ju budit na druhy den ide opat do prace.. mam mp3 prehravac a dookola si pustam enyu, vangelis, enigmu neskor pink floyd, dire straits, yes.. pozeram sa v tureckom sede na posteli z okna na stichnute nocne mesto a kolibu, obcas po strope prejde tien od svetiel trolejbusu nemozem spat,.. pomalo..
neviem kedy to zacalo ale zvykol som si ze sa to stalo castejsim ako spanok samotny. dlhe nocne hodiny sa spociatku tahali pomalo ale neskor ked som rannu cestu do skoli znenavidel ako aj cestu do prace mi noc vzdy velmi rychlo ubehla, prirychlo.. potom mi vstupila do sna zaujimava dievcina, yorda, vila.. bol to iba sen ale neschadzal mi z mysle, zaujimave potom som si uz nebol isty ci je to len sen, jej postava v perifernom vydeni.. najprv mizla ked som ju chcel zbadat priamo.. neskor som ju cele hodiny sledoval, mizla a vracala sa spat.. po dotyku sa vzdy rozplynula ako dym,. ako hmla,.. biela jemne svietiaca nocna hmla.. chladiva.. upokojujuca.. obcas cosi zasepkala a postavala coraz castejsie v dohlade ale vzdialene, v skole, praci, na hrade, ked sa stratila zasepkala mi do ucha, dozerala miesto mna.. bozi anjel, vila? halucinacia.. cierne tiene pred nou vzdy ustupovali do pozadia.. su vsade..
zatemnite miestnost ale nevstupujte, chytte sa zarubne, otvorte oci a nadychnite sa, nesmiete vydiet svetlo a po chvilke zaregistrujete ten slaby pohyb, pritomnost.. priepast, v miestnosti co v lese, v tme zastupi cakajucich bez odpovedi.. chapem aky som, nechapem kto vlastne som..
nehodny otca, nehodny bratov, nehodny bozej milosti, nehodny maminej lasky.. sam na svete,.. odsudeny ako spongia vpijat do seba nestastie milovanych a ticho trpiet.. vytrhnuty a uvrhnuty do prazdnoty, sputany zalarom vlastnych hriechov.. roztriesteny, steny sa na mna pozeraju, prepite tienmi noci.. ja nemam strach mam v rukach noz a dalsia jazva zastavy to vlnenie stien.. dnes sa ma uz nedotkne, uz predsa nikdy.. zvolil som si lahsiu cestu a budem zatrateny, uz som zatrateny, prekliaty, nehodny lasky a zlutovanie, ochrany, bezpecia, istoty..
chod uz spat raven.. dobre yorda,.. je cas.. nie ten nie.. je cas spat
som ale pripraveny.. snad, bolest ale budem musiet uniest viem ze ma caka tragedia a nemozem jej uniknut, moj pohar horkosti az do dna musim,.. potom..
potom mozem umriet a viac sa netrapit.. marnostami..
... hmmm ...


počet hlasov (0)
výborné (0%)
priemerné (0%)
mizerné (0%)

výborné
priemerné
mizerné

tvoj názor?


apríl 2014
124. miesto
 
 

re: ... Y

misha606

29. júl 2011 - 16:26

:)

dnesny pribeh

verzia príspevku na tlač poslať link na tento príspevok priateľovi
13. apríl 2011
12:11

Tak ja naozaj uz neviem.. dnes som sa zobudil okolo 9tej ale nemal som akoby energiu vstat a tak som len pozeral do stropu a do priblizne 11tej som len uvazoval.. v tom case som uvazoval o zivote a o bohu. a to co zacalo ako uvazovanie som v urcity moment pretvoril do niecoho ako modlitby.. rozpraval som sa z Bohom.. strasne zosiroka, o zivote o tom ze neviem ci moja viera je spravna, ked tolko ludi ma rozne nabozenstvo, o utrpeni na zemi a preco nezasahuje, tiez dost sebecky o mojom zivote a zivote ludi ktorych mam rad, dost som bohu niektore veci vycital. hovoril som mu ake je to pre mna nepochopitelne ze sice mam verit ale zazraky sa uz nedeju. ze boh si riesi nejake dolezite otazky z diablom a vsetko je to velmi dolezite ale ludia sa maju rozhodnut sami vo svete kde zlo vyhrava a verit slepo bez dokazov a snivat o moznom zlepseni ktore by malo prijst az po smrti? o tom ako sme zivot od Boha nedostali darom ale pozickou ked starneme a umierame, ako trpime chorobami a ludskou zlobou. uznal som Bohu ze som zly velmi zly clovek ktory si od neho nic nezasluzi ale vycital som mu ze nepomoze napriklad mojej mame ktora sa denne modli a snazi sa zit ako dobra krestanka. dalej som Bohu hovoril ze beriem ze nemoze vykonat zazrak ako v biblickych dobach lebo by ludia vedely a uz by nemohli preukazat vieru ale povedal som Bohu ze predsa moze vykonat zazrak akoby nenapadne aby to vyzeralo ako obycajne stastie. hned mi ale napadlo ze by to bolo pokritecke ako ludsky politici obchadzaju zakony. to by nebolo moc Bozske vskutku. potom som ale Bohu povedal, ked teda nemoze pre cloveka naozaj nic urobit, aky ma zmysel ci clovek veri alebo nie? iba v tom co sa snad stane po smrti? to Boh naozaj nemoze cloveku pomoct uz za zivota? inak ako ked si clovek povie ze nieco ma od Boha ale v skutocnosti si to zariadil sam svojou pracou? to mi vzdy pripomenie vyrok;- pomoz si sam aj pan Boh ti pomoze.. mal som skratka mizernu naladu a vycital som Bohu a hovoril mu ze sa nechcem ruhat a ze ma to mrzi ale chcem nejaku pomoc aspon pre mamu. nech teda svoje zasady neobchadza ale nech ako ovela dokonalejsia bytost ako som ja, ako stvoritel vesmiru a ludi, nech predsa posle aspon jedneho zo zastupov anjelov a dostupnym sposobom, nenapadne, akoby nezazracne pomoze tak aby pritom neporusil svoje zasady a zakony. a kedze som tu uvahu a neskor rozhovor z Bohom nezacal ako modlitbu aspon som to nakoniec ako modlitbu ukoncil, aby ma vypocul v mene jeho syna a Amen..
kludne si teraz robte srandu aky som naivny a viem ze nabozenstvo sa v dnesnom svete plnom islamistickych sialencov moc neudrzuje v oblube ale fakt neviem co si mam mysliet..
totiz pred par minutami mi zavolal jeden vysoko postaveny knaz ktory si na mna nespomenul posledne dva roky a zrazu mi zavola ze by sa rad porozpraval so mnou? nahodicka? a ako to mam vediet. neviem ci chcem aby Boh naozaj existoval, lebo som velmi zly clovek a radsej si myslim ze moje zlo nikto nevidi ale pre ludi ktorych mam rad a su naozaj dobry si zelam aby ten Boh naozaj existoval, aj ked ja osobne som navzdy zatrateny..


počet hlasov (0)
výborné (0%)
priemerné (0%)
mizerné (0%)

výborné
priemerné
mizerné

tvoj názor?


apríl 2014
119. miesto
 
 

tak nieco o mojich somatickych..

verzia príspevku na tlač poslať link na tento príspevok priateľovi
8. apríl 2011
12:13

tak od zaciatku. na zakladke od typickych vychadzok akoze druzina aby sa skola aj po vyucovani este postarala o decka kym rodicia makaju statu na dane ma bolievali nohy tak akoby reaumaticky ci kosti ja neviem, skratka som sa unavil ovela skor ako ine decka a tie nohy ma bolievali aj vecer, na strednej skole, ucnovke som praxoval ako predavac a ked som stal casto 8 hodin za pultom tak ma tiez nohy bolievali ako svina a to iste ked som pracoval mesiac v tesco predajni, to je ale pochopitelne ked clovek stoji tak dlho. zaujimave na tom ale je ze ked som bol sam alebo vo vlasnom zaujme som sa tulal tak ma nohy nikdy nebolely aj ked som naslapal 20 kilometrov a inokedy v tej skole som bol hotovy po par metroch. toto vysvetlit neviem ako to funguje aky mechanizmus to ma, lekarke som to spominal ale nijako sa ku tomu nevyjadrila a kedze casom ma to preslo uz som sa tomu nevenoval. mozno ide o kondiciu ale skor si myslim ze to u mna preslo v 8smej triede do horsieho stadia. vsetko sa zdalo az na bezne neprijemnosti v poriadku az asi pol roka pred koncom zakladnej skoly (ja som este koncil v 8mej triede az potom nastupila 9ta) som sa zobudil na dusenie, nemohol som dychat a chytil som strasne paniku samozrejme, rodicia ma zobrali za lekarmi a ty zistili ako zvycajne nic :) srdce ok pluca ok vsetko ok ani astma ani alergie a tak klasika sup pacienta k psychiatrom (to az po mesiaci co som stravil na bezrucovej v nemocnici a zobrali mi asi vsetku krv co som vtedy mal) no a psychiater klasicky ci sa nebojim nejakej pisomky v skole alebo tak.. nikam to neviedlo a nikto mi nepomohol. dodnes mam silne problemi z dychanim (podotykam ze to zacalo ked som bol este uplne chudy chalan) takze moj najvadsi psychosamicky problem je vlastne ten problem z dychanim. obcas sa to zmiernuje a obcas zhorsuje. za tie roky som na sebe vypozoroval vela sposobov ako si to ulahcit. mokry uterak z ladovou vodou na hrud alebo dychanie vzduchu z mraznicky, tiez vlhky vzduch po dazdi, hlavna zasada aj ked je to velmi zle je nepanikarit! panika vsetko len zhorsuje, samozrejme nie vzdy sa to da a stava sa mi ze som uplne hotovy na dne, dusim sa az mam krce a skoncim v klbku na zemi, ciernota pred ocami a tras po celom tele, par krat aj bezvedomie co v tych pripadoch prichadza ako oslobodenie. to si samozrejme vzdy myslim ze umieram a je to dost neprijemne. mama to par krat zazila ked som to nedokazal zakrit a bola z toho na nervy a tak davam prednost utiahnutiu sa do samoty a pretrpeniu daneho stavu niekde v samote. casom som zistil ze nastup daneho mozem bud spomalit alebo zmiernit ked sa porezem a telo tou bolestou akosi vysokujem ci nastartujem, tiez mechanizmus nechapem len viem ze u mna to tak funguje. skratka noz, noznicky ci ziletka a v nudzi aj sklo pomoze. samozrejme ze je to sakra bolest ale je to lepsie ako strata kontroly. co sa tyka liekov na depresiu co beriem mam pocit ze pocet tychto stavov znizili ale mozno je to len moja tuzba a placebo efekt. samotne pocity zufalstva a beznadeje a vsetko okolo toho v hlave ostava..


počet hlasov (0)
výborné (0%)
priemerné (0%)
mizerné (0%)

výborné
priemerné
mizerné

tvoj názor?


apríl 2014
118. miesto
 
 

re: tak nieco o mojich somatickych..

badcat

18. máj 2011 - 22:38

Ja mam asi podobny problem s kaslom.
Na naladu a myslienky mi pomahaju lieky, no kasel ostava.
Nejaky prirodny liecitel mi povedal, ze kasel je volanie tela o energiu, ked je vycerpane a nieco na tom je. Mne pred pol rokom pomohla akupunktura na zmiernenie kasla. Skus...

re: tak nieco o mojich somatickych..

KuroiHitomi

29. august 2012 - 14:56

Telu môžeš dodávať len to najlepšie, ale ak nie si psychicky v pohode je to to najhoršie, oslabuje to neskutočne organizmus... keď som prišla k doktorke, že mi je zle, nemôžem jesť a zle sa mi dýcha, odpálila ma s tým, že sa ulievam, či nepíšeme písomku, a že do školy chodiť musím...
Potom mi dali antidepresíva, po ktorých som tak akurát pribrala, bolela ma hlava, vracala som, mala som závrate a podobne... takto som ich vystriedala niekoľko, no stále nič nezaberalo- doktorka sa stále vyhovárala, že chvíľu trvá, než zaberú... potom ma to prešlo a nedávno som sa začala dusievať, bolo mi v kuse mdlo a často na vracanie... párkrát som sa prebrala na zemi...

Ale zistila som, že sa treba snažiť byť v pohode, naučiť sa relaxovať atď... prečo je asi toľko chorôb? Lebo ľudia žijú unáhlene, nepočúvajú svoje telo, nedoprajú mu, čo potrebuje...

tam vo vzduchu...

verzia príspevku na tlač poslať link na tento príspevok priateľovi
13. január 2011
0:23

Yorda.. vzdusne zamky?.. pozeram sa do tej hmly a svet sa meni..
priamo pred ocami
pocasie mi praje a chlad a hmla mi dozicili opat raz sukromie na mojich oblubenych miestach. ta hmla akoby tlmila aj bezny ruch a hlucnost vecne sa ponahlajuceho mesta bratislavy. vietor je len jemny a vlhkost vo vzduchu je prijemna po kazdom nadychu, vsetko sa zjemnuje a spliva. stary rok skoncil a s nim aj jeho zaverecne napatie a uzkostlivost. ano, ano som stale zly, nehodny lasky a citu, ani priatelstva. dost na chvilu toho zobrania o pozornost. teraz je na par chvil vsetko nepodstatne a samotu v spolocnosti nestastnych ludi vymienam za samotu v jej uzasnom svete..
chlad sice pripomina vnemi telesnosti a prirodzeny strach z okolia napina moje zmysli v pozorovani ale oci dosiroka otvorene zmazavaju obrysy realneho a ja sa mozem napno ponorit do toho jej neskutocneho sveta obrazov ktore mi premieta na platno sedivej hmly nad vecernou bratislavou..
stale bdiem a oci mam otvorene ani nemrkam az citim na belme chlad ale som prec, moje vedomie je v dokonalom svete. dokonalom? nie, chybaju farby ako ked clovek sniva ale nieje to sen. hmla akoby stvarnovala krajinu. priestrannu, dokonalo asimetricku. clovekom neposkvrnenu a len mierne zivotnu akoby nezivu ale plnu rastlin a starych hradieb. preto ze mam hrady rad? ona je pri mne a otvara usta. zial sen akoby, nepocujem ale citam z tvare ze je vsetko vporiadku.
ja viem ze som vonku a nemozem sa cez to okno naciahnut ale teraz sa chcem oddavat tomu neskutocnemu, nemoznemu ale krasnemu. niesom sam som s nou. a ta krajina je predsa dokonala, pre zivot. bezpecna. citim nostalgiu, tuzbu a unikovu cestu. niesom rad ked ma vytrhavaju zo snov, ruseny a vtahovany do reality ale nemozem sa sem prepadat pricasto. ako sa vzdalujem od skutocneho moj smutok silnie. nie do placu ani vzlykania, smutok co tazi hrud a vytllaca z pluc vzduch. tichy smutok ktory chrani milovanych pred poznanim jeho hlbky, sukromna bolest, moje sukromne peklo. v raji.
kazdy clovek dosiahne stastie, nestastie je predsa len nedostatok trpezlivosti, aj smrt predsa prijde a ukonci kazde nestastie.. Yorda je vila a tiene minulosti si nesihnu na moju dusu az do toho dna..
Alex213


počet hlasov (0)
výborné (0%)
priemerné (0%)
mizerné (0%)

výborné
priemerné
mizerné

tvoj názor?


apríl 2014
112. miesto
 
 

re: tam vo vzduchu...

väzeň

1. február 2011 - 12:14

pútavý príbeh, i ked menej konkretny a viac psychologický. Len tak premýšľam nad tým hlasovaním v tejto rubrike, ktoré je docasne nefunkčné. Depka predsa nie je literarny web, príbehy čpo sú to sú vačšinou reálne alebo inspirované skutocnostou. Je tento Alexov príbeh VYBORNY?? ak budeme hodnotit len formu resp. odosobníme sa od "Alexovho rajského pekla", tak áno, ten príbeh je výborný. Lenže ak budeme aspon minimálne empatický, musíme kliknut jedine na tlacidlo: MIZERNÉ. Z toho dovodu považujem za cynické hodnotit príbehy zmrzačených ľudí.

hmmm... zas znova opat .,., ..

verzia príspevku na tlač poslať link na tento príspevok priateľovi
9. december 2010
23:19

tak.. zase bolo asi az prilis dlho dobre a ticho, pokoj!? pred burkov!!!
som znova strasne ponizeny, bezmocny, beznadejny a zufalstva plny..
co sa zas stalo?
moja skurvena tetuska Anna Miklovicova!!!
znova a zas mi ublizuje! cielene! zakerne! surovo! od chrbta, ..
obchadza mna, kedze som sa jej postavil a kedze som jej ukazal ze som pevny, ze u mna uz narazila na hranicu odkial uz nemoze ist dalej. vyhladava moju mamu pretoze ta je bezmocna, slaba a zo strachu aby som neurobil nejaku hlupost mi skoro nic nepovie. dozvedel som sa ze moj pedofilny stryko Frantisek Miklovic a jeho psychopaticka, bezcitna zena Anna Miklovicova zas a znova takto neferovo a kruto obchadzaju cloveka na ktoreho cielia a na ktoreho vedu utok, mna! >:(
zase im vraj ktosi poskodil auto a ja sa ako idiot trepem meter daleko okolo ich auta aby som sa ho ani nahodou ani bundou nedotkol! nastastie su obaja moji bratia mimo ich dosah ale napriklad aj mojho otca neustale obtazuje nenavistnymi esemeskami a vyhrazkami.. otec bol vzdy zbabelec a nikdy ma neochranil ked som bol maly a staval som sa cielom utokov tej prekliatej zvratenej dvojice a nebrani ani seba ani dnes, mozno zo strachu? ja neviem, mozno je moja teta z muzom nebezpecnejsia, naozaj este nebezpecnejsia ako si myslim. Kam sa mam obratit pre pomoc? Co mam povedat policii? nemam dokazi a kazdy kto vie z mojej rodiny radsej sa problemu ako aktualnemu tak jasne tusenemu v buducnosti vyhyba a nic neriesi. ako mozem riesit problem z takouto sikanou a utokmi? ohovaranie, sabotovanie, poskodzovanie, znehodnocovanie, o co im ide??? chcu ma vyprovokovat na utok a pri nom ma zabit akoby v sebaobrane? nemam peniaze a ani nikdy mat nebudem aby som kupil nove byvanie a nemam kam odyst, kam sa odstahovat, ako utiect???
neviem to vyriesit, stat zakon policia mi nepomozu, otec neochrani, mama je slaba a len sa rozplace a bratia usli a nechali ma na pospas tym diablom v ludskej kozi, Miklovicovcom!!!
ja mam povinnost mamu ochranit ale ako?
nemozem utiect ani samovrazdou!!? kto by potom obranil mamu ked by moja mozna ochrana, mojou smrtou zmizla?
otec pokrci plecami, mama sa rozplace, bratia sa pozru (zial z bezmocnosti) inym smerom a vsetko opat dopadne na mna.
nepretrpel som si dost? neublizili mi uz obaja Miklovicovci dost?? co este chcu? musim naozaj zomriet aby so mnou zomrelo co viem? je tu niekto kto pozna podobne pripady? skonci sa ichj teror ked umriem? ked sa zabijem??
co mozem robit??!
porezem sa, opat ublizim sebe, zas a znova
zostava len nepreristelna bolest v mojom vnutri. plac ktory nevypustim zo svojho vnutra. bolest ktora ktoru uz nemozem ani prejavit navonok, a nemam sa kam obratit, nikto mi nepomoze. preco aj takemu nikomu, nicomu ako som.
bez naroku na skutocnu lasku a vztah, bezmocny som bezmocny,
chcem utiect a niet kam, chcem umriet, dnes, prave teraz chcem velmi, velmi utiect, umriet, spat a nemysliet
vsetka energia je akoby akokeby som bol bez krve, bez vladnosti, bezmocny..
pomoc pomoc pomoc pomoc pomoc pomoc pomoc.. ale co ko


počet hlasov (0)
výborné (0%)
priemerné (0%)
mizerné (0%)

výborné
priemerné
mizerné

tvoj názor?


apríl 2014
111. miesto
 
 

re: hmmm... zas znova opat .,., ..

otacom

13. február 2011 - 1:14

Dlouhodobé důsledky sexuálního zneužívání sestavené jeho oběťmi
• Noční můry (intenzivní, násilné)
• Strach, že kdokoliv může být útočník
• Stud
• Vztek
• Pocity viny
• Strach z projevování zlosti/obtíže s navozením vzteku
• Potřeba mít kontrolu
• Potřeba předstírat, že nemám kontrolu (bezmocnost)
• Strach z toho být viděn(a)/strach z odhalení/agorafobie
• Utíkaní od lidí
• Strach z intimity/vyhýbání se intimitě
• Vyhýbavost
• Bolest a vzpomínky na tělesnou bolest
• Flešbeky (živé vtíravé vzpomínky)
• Neschopnost „myslet přímo“
• Obtíže v komunikaci
• Obtěžující myšlenky
• Nutkavé přejídání/nejedení/držení diety/flámování/pročišťování atd.
• Sebe-zneužívání
• Touha zemřít
• Impulzivní sexuální chování
• Asexualita
• Sexuální poruchy
• Pocity nereálna/odcizení/odtažení
• Představa o sobě jako o nezdaru
• Potřeba být zcela kompetentní v jakoukoliv chvíli
• Pocit, že „je to moje chyba“
• Sebe-pochybnosti/pocit, že nejsem dostatečně dobrý(á)
• Žárlivost
• Závist
• Pocity nedostatečnosti
• Přání být někým jiným
• Neschopnost přijímat podporu/péči
• Pocity study pokud jsem chválen(a)
• Nízká sebedůvěra
• Držení zbytečných tajemství
• Být jakoby „zazděný(á)“
• Shledávám obtížným být ve spojení s druhými lidmi
• Izolace
• Obtíž s projevením zranitelnosti, být vyslyšen(a) a opečováván(a)
• Pocit, že „pokud by mě znali, tak by mě odmítli“
• Únik do závislostí
• Zamrzlé pocity
• Strach z postraních úmyslů druhých lidí
• Strach, že mě druzí budou používat
• Neschopnost říci „ne“
• Ztráta schopnosti rozpoznat pravdu
• Zmatek ohledně rolí/identity/sexuality
• Ambivalence týkající se touhy dostávat péči
• Strach z autority
• Strach z pravidel
• Strach z mužů/žen
• Strach z promluvení
• Neschopnost odpočívat
• Odpojení od vlastních pocitů
• Pocit, že jsem uvízl(a)
• Spojování zneužití se současným partnerem(kou)
• Zapomínání/amnézie na části svého dětství
• Deprese
• Zážitky mimo tělo („out of body experience“)
• Špatné volby partnera

Moj pribeh doplnok?

verzia príspevku na tlač poslať link na tento príspevok priateľovi
11. august 2010
14:21

Cas vela veci zmeni alebo aspon zmierni. Ked ma fm v mojich 10tich rokoch prvy krat znasilnil mal som uz vlastnu izbu. Zakril som si dlanami oci a zakrutil som sa do paplona. Trvalo mi par hodin kym som sa zapol. Keby vtedy vosiel brat alebo mama vsetko by asi prasklo. Takto im nemozem nic vycitat. Doplakal som, otocil som zaslzeny vankus naopak a urobil som vsetko preto aby som to zatajil. Nicomu som v tu chvilu nerozumel ale jedno som vedel naisto, urobil som nieco velmi zle. Umyl som si tvar aby sa mama nepytala preco som plakal. Zbalil som pradlo do igelitovej tasky a ukril ho do postele. (dodatocne som ho zahrabal v lese na kolibe lebo som ho nedokazal vycistit) Ten den som sa zamkol do kupelne a snazil som sa co najviac ocistit. Zodral som si spongiou kozu do cervena. Bol som z krvy vydeseny a bal som sa ze som nejako vazne zraneny a akolkolvek je to hlupe bal som sa nielen odhalenia ale aj toho ze na mna pouziju septonex a bude ma to boliet este viac. Pekna blbost. Vecer som ani nepozeral telku a to mohlo byt podozrive tak som sa len zakril vo svojej izbe a robil som sa ze citam knihu. To nebolo velmi chytre lebo som v tej dobe nezvykol citat nic ine ako komixi. Snazil som sa nehybat a pulzujuca bolest pomali ustupovala. Mama sa cudovala ze som zacal citat ale vsetko preslo ticho a nenapadne. Otec uz v tej dobe chodieval domov neskoro vecer aj ked to iba zacinalo neskor uz travil po krcmach takmer kazdy vecer. Bol totalne nevsimavy takze som ani nemusel mat obavu ze na nie prijde a potresta ma. Brat travil vsetok cas z kamaratmi vonku a mne prvy krat vyhovovalo ze som sam a ako preslo par dni bol som v presvedceni ze to skoncilo a zivot ide nenapadne dalej. Von som vychadzal iba ked som islel zo a do skoly. Napokon ma fm odchytil sameho a znova ma zavliekol do jeho bytu. Ukazal mi fotky ktore prvy krat urobil a (az v ten moment som si to uvedomil) povedal mi ze ich ukaze mojej mame, v skole a susedom ak o tom niekomu poviem. Od tej doby ma vyuzival este jeden rok. Sam sebe tvrdim ze som to zastavil ja ale pravda je taka ze to ukoncil fm. Robil som vsetky mozne naprieky aby som sa nejakym sposobom pomstil fm. Vzdy sa mi zurivo pomstil, vyhrazal a ked nemal pri tom svedkov aj ma zmlatil po tvari. Teraz sa pan fm seriozny prechadza po susedstve dostojne v sacku a mramorovou tvarou sa na mna kludne pozera ked okolo seba prechadzame akoby sa nikdy nic nestalo. Ja mam teraz 28rokov a som Gay. Ano pacia sa mi muzske zadky a moje sexualne fantazie su homosexualne. Som ale vychovany ako krestan a viem co je prirodzene. Vzdy uz od strednej skoly sa snazim o normalne vztahy. Mal som priatelku na zakladnej skole, jednu priatelku dobru na strednej skole a aj po prvom pokuse o samovrazdu som sa snazil zalozit si vztah z dievcatom. Som sexualne posahany. Chcel by som mat vztah z nejakym chalanom ale nechcem aby to bolo preto co som zazival v 10tich rokoch a ani pre krestansku vieru sa nemienim vyrovnat z takou tuzbou. Nemienim sa prisposobit mojim chorim sexualnym tuzbam ale vytvorit si normalny vztah zo zenou je pre mna narocne. Celkovo je pre mna akykolvek intimny vztah za akousi hranicou cez ktoru sa malokedy dokazem preniest. Som chladny. Mam tuzby a fantazie ale spravam sa ako dievca a vo vztahu prenechavam celkovu iniciativu na druhu stranu. Preto moj jediny zdravy vztah dosiel naplnenia len vdaka odvaznemu dievcatu ktore sa ma asi snazilo pochopit. Samozrejme vztah strednu skou neprezil a od vtedy som sam a vztah mi velmi chyba. Citim sa sam, tak velmi sam. Opusteny a nemilovany ale nedokazem z tym nic urobit. Teraz ked som na invalidnom dochodku pre depresie som stale doma a ked sa aj odhodlam ist von, vadsinou bud stretnem na ulici fm co mi znici naladu na dobry tyzden a zvysuje to u mna pokusenie sa potrestat, porezat alebo len vidim dvojice milujucich sa ludi na hrade ci slavine a citim sa este opustenejsi. Niesom nijako fizicky postihnuty ale aj tak mam nadvahu a niesom nijaky krasavec. Nemam nijaku sancu ze by ma nejake dievca mohlo milovat a ak aj asi by som jej nedokazal lasku plnohodnotne opatovat pre moju homosexualnu poruchu. Len tolko na dnes...


počet hlasov (0)
výborné (0%)
priemerné (0%)
mizerné (0%)

výborné
priemerné
mizerné

tvoj názor?


apríl 2014
106. miesto
 
 

re: Moj pribeh doplnok?

biscuitik

20. august 2010 - 8:48

to je co za blbost byt na chalanov a hladat si babu? Je ti snad jasne ze takto nikdy nebudes stastny vsak?

Najdi si chalana... mozno zacnes konecne byt aspon trochu stastny... a ver ze to ze si na chalanov nieje nejake poznacenie z mladosti...taky si sa narodil... a howk :) na tom nieje absolutne nic zle :)

re: Moj pribeh doplnok?

lusie

31. august 2010 - 21:56

neviem bis. nechcem zas mudrlantovat, ale nikdy nezabudnem na jeden tv program, ktory som pozerala este ako decko, bolo to pre mna velmi zaujimave vtedy, nieco o com som nic netusila a bola to vypoved jedneho chalana, ktoreho v dectve zneuzival vlastny otec a neskor otvorene hovoril na kameru, ze ked sam dospel zacali ho pritahovat chlapci, tiez som pocula viac pripadov zneuzivanych dievcat, ktore boli neskor na baby...

je to otrasny zazitok a je hrozne nefer, ze to cloveku moze znicit cely zivot... na druhej strane vsetci mame nejaky kriz,
podla mna Alex by si mal ist niekam uplne prec, zacat novy zivot, tuna kde ti vsetko pripomina otrasnu minulost sa ti nikdy nepodari od toho oslobodit

re: Moj pribeh doplnok?

otacom

15. september 2010 - 20:58

Tak dnes slavil brat 33tie narodeniny a aj ked je mama chora brat sa o vsetko postaral, chlebicky aj malinovky a potesil sa darceku od mami aj odomna. Bol pekny den a teraz vecer siel brat domov. Idylka co poviete :)
A koho nestretnem pri vyprevadzani brata? Ako inak toho hnusneho pedofila! Postaval par metrov od nas tak som na neho zazeral aby drzal odstup inak mu jednu prihrajem. Tak sa dal do reci z mojou mamou ako dobrotivy susedko. Usmevy a pozdravy. :(
Tak on mi zrujnuje zivot a vydiera ma fotografiami a este stale nema dost a musi mi ublizovat dalej a starat sa do mojej rodiny. Predstavte si ze zazivate skvely den a potom vas niekto jednu napali. Sok. Znechutenie, sklamanie,... je mi do placu. Som bezmocny :(...
Alex213

Bola si tam

otacom

15. september 2010 - 22:31

Ostrov je preziareny slnecnymi lucmi
vzdialene kopce su zahalene zavojom sedej
Jemny vanok sepka medzi stromami
su jedinymi svedkami davnej minulosti
Prchave vzpomienky vyplavuju sa mi z mysle
z tej najtemnejsiej casti mojich spomienok
Zaspievaj o tych nekonecnych chodbach
zaspievaj o tom zbytocnom boji
Bola si tam
Bola si tam
Ja uz navzdy budem iba snivat
Ako mam opisat co citim
Bola si tam
nekonecne myslienky, prenasleduju ma v mojich snoch
Bola si tam
aj ked zabudas svoje slubi stale drzime
Sme len otrokmi svojho osudu
spominam si na tu melodiu
Zaspievaj o tom ako na nas svietilo slnko
zaspievaj o tom sne ktory sa stava legendou
Bola si tam
bola si tam
Stastie vyprchava, smutok zostava
Len tak moct verit v zajtrajsok
Bola si tam
nekonecne myslienky, prenasleduju ma v mojich snoch
Bola si tam
aj ked zabudas svoje slubi stale drzime
Ostrov je preziareny slnecnymi lucmi
vzdialene kopce su zahalene zavojom sedej
Jemny vanok sepka medzi stromami
su jedinymi svedkami davnej minulosti
To je jediny kluc ku tomu tajomstvu

Never Forgive Me... Never Forget Me..

otacom

4. október 2010 - 15:51

http://www.youtube.com/watch?v=Fd5WvlXD05s&feature=related

...

Story of my life...

verzia príspevku na tlač poslať link na tento príspevok priateľovi
14. máj 2009
19:28

Som chalan z ba a mam 27 rokov. Ked som mal 10 rokov skoro 11, bol som opakovane znasilnovany. Nikto z najblizsej rodiny ale bol to blizky clovek ktory to nemal robit. Teraz mam za sebou niekolko pokusov o samovrazdu, vela krat som sa pokusil otravit alkoholom a liekmi ktorych mam dost kedze chodievam za psychiatrickov (antidepresiva hypnotika antipsychotika), rezem si do ruk akoby za to mohli k comu som bol prinuteny, nicim sa a skor ci neskor sa zabijem. Nemozem zit taky pospineny. Som uplne zniceny clovek, trpym nocnymi morami ked sa mi vsetko vracia, ak nezaspim upadam do neurozy a snovych stavov ked sa mi zda ze sa to vsetko znova deje. Som plny hnevu, nenavisti a tuzby po pomste. Nikto z ludi ktorych mam rad to netusi a nerozumeju mojej sebadestrukcii. Nikto ma neochranil. Clovek ktory mi ublizoval tymto strasnym sposobom zije v mojej blizkosti. Vzdy ked sa nechtiac stretneme na ulici sa mi vysmieva do tvare. Mam chut toho cloveka zabit a nasledne sa hodit pod vlak. Ak by som sa vsak pomstil bol by som za vraha. Nikto by nevedel ako mi bolo ublizene. Nikoho by to nezaujimalo. Moj zivot mi bol ukradnuty. Stal sa zo mna samotar, v skole ma zacali sikanovat, nedokazem nikomu doverovat, mam socialnu fobiu a nedokazem si vytvorit zdravy sexualny ani partnersky vztah. Mam nejasne presvedcenie o vlastnej sexualite. Chvilu tuzim milovat zenu a chvilu sa citim ako homosexual. Neviem kto som, vtedy sa nenavydim najviac a ublizujem si aby som sa co najviac potrestal. Urcite niesom jediny komu sa to stalo a viem ze to nic neznamena ale ja sa citim mrtvy. Tym nasilim som bol usmrteny uz davno. Nenavidim pocit vedomia ze som...
:-(


počet hlasov (0)
výborné (0%)
priemerné (0%)
mizerné (0%)

výborné
priemerné
mizerné

tvoj názor?


apríl 2014
60. miesto
 
 

re: Story of my life...

christina

14. máj 2009 - 22:38

DPC!!!! Nedokazem ani slovami opisat co to vo mne vyvolava!

re: Story of my life...

Go-ya-thle

14. máj 2009 - 23:29

Zbal si kufor chod niekam kde je, teplo, slniecko pekne/lahke zeny/chlapci a lacny chlast :D trebars do mexika, tam sa tulaj taky rok nech prides na ine myslienky, vsetko si zapisuj do dennika :O)

re: Story of my life...

st.girl

23. máj 2009 - 17:06

neviem preco ta trapi, za co by si bol... clovek si svoju spravodlivost v tomto svete musi zabezpecit sam, to je fakt, a to nieje ziadny hriech... tak ako v mojom naj filme kill bill... ak chodis k psychiatricjke a vie tieto fakty tak neviem ci ti neporadila dotycneho udat, lebo tak sa to zas robi v tejto civilizovanej spolocnosti. Mozno je to davno, ale take veci cas nezmaze, su kauzy ktore sa riesa aj po vela rokoch... v kazdom pripade ako kazdemu ti skusim odporucit nejake mile zvieratko, napr. psika a v tvojom pripade mozno najlepsie riadneho pitbulla ;oI / vieme naco...

re: Story of my life...

katie

26. máj 2009 - 18:31

:( ludi co hento robia mam vzdy chut niekam zavriet a mucit ich nech velmi dlho trpia. A este ma napada dodat nieco co ti bude mozno ukradnute, ale mam malu nadej ze by ti to mozno mohlo posluzit ako motivacia. Mam kamaratku co prezila v detstve to co ty a tiez s tym ma dodnes problemy. Napriklad tie nocne mory, alebo odmietanie sexu. Napriek tomu je uz dlhsie vydata, ma krasneho syna a v sucasnosti sa tesi na dalsie babetko...
Dufam ze ti bude lepsie. Aspon na chvilu, co i len minutu.

re: Story of my life...

sorrowww

2. jún 2009 - 13:57

je dost mozne ze mi to admin zmaze ale ak chces alebo raz ked k tomu dospejes budes naozaj chciet zmenit to ako sa citis a priebeh svojho zivota (minulost uz nezmenis) odporucam ti stacionar spirare na americkom namesti.. keby nieco napis, mne to ale velmi pomohlo........

Pohoda jahoda

verzia príspevku na tlač poslať link na tento príspevok priateľovi
28. september 2006
10:08

http://www.youtube.com/watch?v=fj6QROm-Rf0&mode=related&search=


počet hlasov (0)
výborné (0%)
priemerné (0%)
mizerné (0%)

výborné
priemerné
mizerné

tvoj názor?


apríl 2014
193. miesto
 
 

Restart

verzia príspevku na tlač poslať link na tento príspevok priateľovi
14. september 2006
12:00

Dedo.
Zmiesane pocity. Kedysi starostlivost o vnuka. Lutost nad jeho biedou a nepekne umieranie. Samotar. Zasluhuje lutost a pomoc. Tiez ale ublizoval mojej mame a neskor ju aj obchitkaval coho som bol par krat ocitym svedkom. Casto intrigoval a manipuloval. Nenavydim ho.
Teta A M
Pretvarka, nespravodlivost, krivda, kradnutie a otvaranie posty, privlastnenie postovej schranky, prijazdovej cesty, telefonu a smetneho kosa. Klebetenie, ohovaranie u susedov, alkohol, sikana, intrigovanie. (moj nazor mi schvalili a potvrdili bratia takze ho neberiem ako namyslanie ci paranoiu) Casto rozplakala bezmocnu moju matku. Ona je to co na svete nejviac nenavydim a pre krivdu co ma zoziera by som najradsej umrel. Chcel by som aby bola mrtva.
Otec
Robotnik, nizky clovek, schopny avsak casto neochotny. Sikana, tyranie najma psychicke celej rodiny. Vyhnal brata z domu svojou nenavystou, napokon vysvytlo ze bol iba zamienkou aby otec mohol pre frajerku opustit domov. Manipulator, paranoik, chytrejsi ako sa snazi posobit. Rodinu nikdy neochranil pred utokmi najma vlastnej sestri (teta). Nikdy nevedel rodinu zabezpecit a skor sa venoval sebe ako rodine. Uz par rokov pred odhalenim frajerky vela alkoholu, fajcenie, hrube vyrazi a neskore az nocne prichody domov. Strata kontaktu z otcom casto som uz spal ked prisiel opity domov. Velmi ma sklamal a ublizil mi. Napriewk tomu neviem co si mam mysliet. Tvrdi ze ma ma rad. Stale prednasa predstavy utopistickej buducnosti. Mnou stanoveny limit jeho slubom uz davno vyprsal.
Mama.
Neviem co si mam o nej mysliet. Som presvedceny ze ma miluje. Robi vsetko pre svoje deti a po odrasteny bratov (milko,janko) a odchode otca z domacnosti sa stara vyhradne o mna. Osatenie, strava, naklady z ubytovanim. Venuje mi vsetok svoj volny cas. Je na mne zavysla citovo a ja na nej hmotne. Moje pocity ku nej su zmiesane. Milujem ju za jej starostlivost a nezasluzenu lasku, mrzi ma jej ponizenost, socialne postavenie, tazka praca a zivotne nestastia. Chore srdce a mnoho rakoviny v rodine. Nadruhu stranu casto uvazujem o jej smrti ako o oslobodeni. Stal by som sa sice uplne bezbrannym a stratil by som svoje utocisko ale bola by zrazu uplne otvorena moznos realneho suicidovania bez vycitiek svedomia. U bratov tento pocit vycitku nemam. Su schopny zit aj bezo mna a som pre nich iba zataz. Aj pre matku som iba zataz a velka zataz ale zaroven aj odmena. Snazim sa ochladit svoj vztah k matke natolko aby som bol schopny vykonat suicidum bez vycitiek. Smrt mami mi citovo ublizi ale umozni mi suicidovat a mat aj dobry dovod pri ktorom by moja hodnota neklesala ako ked je dovodom na smrt iba neprijatelnost sveta ktory vsetci ostatny prijimaju. Nebola by to uz moja neschopnost ale iba znasobenie terajsieho nestastia. Pokladam to za tragediu. Milujem ju a zaroven cakam na jej smrt. Som velmi nizky.
Bratia
Milos, knaz, manzel, syn a brat. Oddeleny od rodiny a zabrany do svojho zamestnania. Knaz a dobrovolny pracovnik bez naroku na mzdu v nabozenskej organizacii. Zaopatreny manzelkinou rodinov. Luxusny byt a druhe byvanie luxusne v dome svokrovcov z manzelkinej strany. Ma pocit nadradenosti a hambi sa za to ako su jeho matka a bratia slabimi krestanmi. Ma slabu cukrovku ale jeho zivotosprava je zdrava. Slusne byvajuci a slusne obleceny clovek z Mnozstvom dobrych navykov. Distancuje sa od rodiny. Je to moj najstarsi brat a vazim si ho ako brata, cloveka a krestanskeho vodcu. Zaroven mam ale na jeho stranu vela vycitiek preco sa nezaujima o matku a o svojich bratov viac. Vydam ho 6x do roka. Chyba mi ale nechcem sa aj u neho citit ako zataz.
janko moj stredny brat. Nestastna puberta. Sikana z otcovej strany a bezmocnost matky aby ho ochranovala. To ochladilo jeho vztah ku matke. Vztah ku otcovi iba pokrvny ale bez nenavysti iba zo sklamanim. Velmi mu zalezi na svojej hodnote a preto cely zivot pracuje iba z najlepsimi rieseniami. Usilovny, silny charakter ale dusevne smutny a slaby. Uspech v skole aj v zamestnani. Tri vztahy z laskou za zivot. Nema kde byvat a je na podnajme co mu rapidne znizuje zivotnu uroven aj radost. Moj brat janko mi venuje vela svojho osobneho casu. Odpustil mi moje zle spravanie z doby ked ma ako dieta otec manipuloval proti bratovy ktory bol vtedy v puberte. Rozumie mojim konickom. Scifi, fantasy, pocitacove hry, filmi, hudba, umenie. Vecny optimista. Rad by pomohol matke aj mne ale je bezmocny a sam iba zo stavebnym sporenim. Potrpi si na slusne oblecenie a kvalitne veci ktorych ale nema vela. Opatrny ale ani po sklamaniach sa nevzdava. Sporty a zdravy zivotny styl. Choroba pecene. Schopny navazovat priatelstva aj pevne vztahy ale aj tak mam pocit akoby bral mna aj mamu iba ako povinost. Boji sa aby nemal vycitky z moznej tragedie v rodine. Tuzba po odchode do zahranicia a odclenenie od rodiny a bolestivej minulosti.
Ja A S
Citim sa nestastne a moj zivot pocitujem ako neprijatelny. Tuzba po smrti bojuje z tuzbou po dobrom zivote. Strach aby som nezasiel prilis daleko. Verim ze som chory ale zaroven si myslim ze niesom chory ja ale svet co je tak iny odomna. Pre citenie nejakej mojej hodnoty vzdy robim to co treba, to co je spravne ale popritom najmenej bolestive, namahave a rizikove. Beriem lieki a niekedy nie. V terapii u psychiatra nevnimam nijaky system. Citim nezaujem lekara. Nijake pravidelne navstevy a iba lieky na vyrovnavanie nalady. Po mojom osobnom studiu filozofie som dospel k nazoru ze viera v Boha mi ponuka najviac bezpecia ale aj sklamania a neistoty. Studiom dusevnych chorob som sa dopracoval k nazorom ze porucha osobnosti a to dokonca zmiesana az hranicna aku diagnostikovali mne je neliecitelna. Som sklamany nejasnou diagnozou aj uvedomenim si ze mi niet pomoci a toho ze vlastne nikto kto by mohol mi pomoct ani nechce. Verim ze to moj lekar vzdal a preto ma ani neobiednava a lieki mi predpisuje vzdy na mesiac aby ma dlho nevydel. Citim sa nestatsny, svet mi prijde byt nespravodlivy a kruty. Citim ze nieco nieje v poriadku a nedokazem sa z tym vyrovnat. Viac ako rok denne uvazujem o smrti a ako ju uskutocnit. Prestal som masturbovat a zacal som sa rezat. Casto si nepamatam ako som prisiel k novej serii jaziev a ran. Zivot vnimam ako boj, neustali boj a nemam motivaciu sa snazit odporovat a iba sa poddavam v dufani ze sa vsetko zle skonci. Pohibujem sa v rozmedzi nestastia, placu a krivdy alebo to zajde dalej a necitim nic iba prazdnotu a skoro nevnimam. Casto zotrvavam na strane bez citov aby som sa vyhol placu a vnutornej bolesti. Som chladny a povazujem sa za velmi nizkeho, zleho, bezcenneho cloveka. Pocitam cas ale uz nie v ocakavani niecoho ale aby som sa co najviac odclenil od sveta aby som sa co najmenej uvedomoval a som stale prazdnejsi. Neviem casto vyjadrit co citim a to co vyjadrujem je casto v protikladoch. Verim ze sa mi neda porozumiet. Tuzim po bezpeci a poriadku. Som perfekcionista a nedokazem sa vyrovnat z tym ze svet je iny ako ho tuzim mat, prezivat. Nijaka rodina, nijake bezpecie, zabezpecenie, nijake pravo na lasku ani zasluha. Som skaredy, tucny, chori, hypochondrik, paranoik, cinik. Clovek bez hodnoty. Bol som zive dieta, hyperaktivny. Skola sikana, neschopnost a strach. Doma som sa vzdy snazil aby bolo vsetko v poriadku . Ked sa moj svet zacal rucat tak som zacal vsetko dobre ukladat do mojej izby akoby prislub do lepsej buducnosti a moja izba bola vzdy upratana a vsetko prave uhly, sami system a dokonalost sama. Neskor som uz ani do mojej izby nechodil lebo som nemal dost sil ju vzdy dat do stavu dokonalosti a stracal som sa vo svojich upratovacych ritualoch. Jeden po druhom sa ki rozpadla rodina a vsetci mi dali najavo ze moja buducnost zo snov nebude existovat. Moja izba prestala byt tabu a uz nic na svete nieje dokonale. vsetko je v chaose a neporiadku, nestastie, smrt. Zlyhal som. Je m,i to vsetko tak strasne luto. Zhanam si 500mg diazepanu. To ma v kombinacii z alkoholom urcite zabije a vsetko zle sa skonci, dufam naveky.


počet hlasov (0)
výborné (0%)
priemerné (0%)
mizerné (0%)

výborné
priemerné
mizerné

tvoj názor?


apríl 2014
193. miesto
 
 

re: Restart

cybo

17. september 2006 - 19:29

normalne by som si myslel, ze je to velmi subjektivne hodnotenie ludi okolo teba. alex, ale z tvojich prispevkov ta uz poznam natolko, ze sa obavam toho, ze si mozno blizko skutocnosti. Kua mas uz dost rokov, nedokazes sa vykaslat na to hrozne na tychto ludoch a zit si svoj zivot. Samozrejme , ze sa to takto lahko hovori spoza obrazovky, ale co ak stretnes niekoho, mozno zajtra, mozno o tri roky, niekoho, s kym ti bude cely svet aj z jeho problemami na smiech. A nebud taky zodpovedny, ak to dokazes skus sa na cas navsetko vykaslat a zit ako tie lalie polne....

re: Restart

otacom

18. september 2006 - 10:43

Snazim sa. Ved este zijem...

Pomoc neviem co sa deje...

verzia príspevku na tlač poslať link na tento príspevok priateľovi
9. máj 2006
13:03

Citim to asi podobne ale neviem. Ja som isiel za psychiatrom lebo mi uz seriozne zasibavalo a mohlo to cele dopadnut velmi nepekne a bolo to dlho na hrane. Zatial sa nic nezmenilo ale cakam, zatial a dufam ze sa mi vyjasni. Teraz mam ale strach z toho ze ten psychiater do mna nevydi natolko aby to dal uplne do poriadku. Ja mam v dusi strasny zmatok a mam pocit akoby ma 24hodin denne bolela hlava a som unaveny stale a nedokazem sa na nic sustredit a moja nalada sa strasne rychlo a necakane meni. V jednu chvylu chcem strasne zit a v druhu sa prechadzam po hrane budovy. Casto sa uvedomim ako som na miestach kam si nepamatam ako som sa dostal. Mam strach ze ta bolest a strach a to zle co citim ze uplne nezmyzne a ze to uz nikdy nebudem mat v hlave tak jasne ako kedysi. Halucinacie, hlasy a burky citov, emocionalne velke a casto prudke zmeny. V jeden okamzik necitim nic a zda sa mi akoby som bol prazdny a v druhy okamzik placem a neviem sa kontrolovat aj ked sa ludia pozeraju. Chvylu na to som strasne nahnevany a citim sa ukrivdeny ze prave ja zomriem. A znova tuzim zit. Prirovnal by som to ku vahe. Normalny clovek ma vahu vyrovnanu a len sem tam sa na nejaku stranu prikloni. Ja mam pocit akoby vahou mojich emocii mikal niekto sialeny zo strany na stranu.. Mam velky strach. Nicomu nerozumiem. Uz dlho planujem sa aspon rodine odhalit. Lebo neviem ako dlho si este dokazem udrzat masku zdraveho cloveka. Citim tie lieky ako som utlmeny a citim ako sa z poza tych liekov snazia prebit silne pocity. Boly ma hlava. Jemne akoby vzdialene. A tahsie drzim rovnovahu, tocisa mi hlava ako ked mavam tie stavy ked si myslim ze umieram len ma to po liekoch menej boly. Musim chvylu zavriet oci a uvolnene sa rozvalit do stolicky. Citi niekto z vas nieco taketo?


počet hlasov (0)
výborné (0%)
priemerné (0%)
mizerné (0%)

výborné
priemerné
mizerné

tvoj názor?


apríl 2014
193. miesto
 
 

re: Pomoc neviem co sa deje...

Wisakha

9. máj 2006 - 17:53

pust ich vonku..mozno prave toto potrebujes.

Pomoc viem co sa deje...

antadriel

10. máj 2006 - 0:41

ty si iba bojazlivy rojko....
alebo pripad pre liek zvany zoleptil....

FEAR EFECT

verzia príspevku na tlač poslať link na tento príspevok priateľovi
27. apríl 2006
16:58

Uznesenie
Prokuratorka okresnej prokuratory bratislava (?) vo veci obvineneho alexandra _____ rozhodla takto :
Podla § 194 ods.1 pism.b)Tr.por.
zrusujem

na zaklade staznosti obvineneho alexandra _____ uznesenie policajneho organu okresneho riaditelstva pz v bratislave uradu justicnej a kriminalnej policie oddelenia skrateneho vysetrovania sp. zn orp - ___________ ktory mu v zmysle § 260 ods. 1. Tr. por. vzniesol obvinenie pre precin nebezpecneho vyhrazania podla § 360 ods. 1 Tr. zak., ktoreho sa mal dopustit na tom skutkovom zaklade, ze dna 14.3.2006 v case okolo 12:00 h v bratislave na _______ ulici c __ v rodinnom dome fyzicky napadol a vyhrazal sa poskodenej anne m___________ a to tak, ze s nozom, ktory drzal v pravej ruke isiel na poskodenu zo slovami, ze ju zabije, pricom pred nim stihla poskodena zatvorit dvere, ktore chcel pretlacit, pricom sa mu to nepodarilo a po chvili od toho ustupil so slovami, ze nabuduce poskodenu zabije, a to takym sposobom, ze v nej vzbudil dovodnu obavu o svoj zivot,

pretoze je neopodstatnene

odvovodnenie

Proti uzneseniu o vzneseni obvinenia, ktore bolo alexandrovi ______ doporucene dna 7.4.2006 si obvineny v zakonnej lehote, toho isteho dna v zapisnici o vysluchu obvineneho podal staznost, ktoru odvovodnil tym ze nepopiera ze medzi nim a jeho tetou annou m___________ su hadky a vyhrazky, tieto su vsak obojstranne. Pricom komflikty s nou ma uz od dectva, len teraz sa zacal slovne branit a vznikaju z toho aj vadsie slovne hadky. Dna 14.3.2006 mal dovolenku a bol doma v obyvacej izbe pricom poskodena prisla za jeho dedom aby mu v izbe pozametala a nasledne pred nim zacala slovne utocit na matku obvineneho, ktora v tom case nebola pritomna, pricom pouzivala aj vulgarne vyrazy. Naco jej obvineny aj rovnako vulgarne odpovedal. Obvineny nepopiera ze jej povedal ze ju zabije avsak takto reagoval na jej slova zabijem ta ktore povedala prva.

Judr ___ ____ __
Prokuratorka okresnej prokuratury.

Zbaveny obvinenia... Dokedy?
:(...
Stale mam obavy ze mi neda pokoj aj ked sa snazim odstahovat.
Stvrtok27.4.2006 okolo 18:00 odchadzam zo zamestnania a idem na prehliadku 12 poschodia. Uvidime sa na druhej strane priatelia.


počet hlasov (0)
výborné (0%)
priemerné (0%)
mizerné (0%)

výborné
priemerné
mizerné

tvoj názor?


apríl 2014
193. miesto
 
 

re: FEAR EFECT

otacom

28. apríl 2006 - 8:13

Chcely by zo mna spravit nieco co niesom. Ja viem ze niesom zly clovek. Som hriesny ale nie zly. .
Nieco sa musi zmenit.

re: FEAR EFECT

d3pk4

28. apríl 2006 - 20:02

samozrejme ze nie si zly,len si sa nechal ovladnut emociami a nenavistou k tvojej tete...stalo sa a bol si k tomu proste len vyprovokovany...c' est la vie...

re: FEAR EFECT

kokonizator

30. apríl 2006 - 13:51

by ma zaujimalo co ti sprawila ta teta

re: FEAR EFECT

otacom

30. apríl 2006 - 19:28

Co spravila? Okrem toho ze mi znicila cely zivot? Okrem toho ze mi rozbyla rodinu a vyhnala kazdeho koho som miloval pomaly z domova? Ze sa stalo prilis vela nezmenitelneho a dokonca aj najhorsie o com nebudem nikdy pisat. Ona mi znicila kus duse a ja som ten kus duse uzavrel ako to co sa nevypovie.

Den otvorenych dveri.

verzia príspevku na tlač poslať link na tento príspevok priateľovi
24. apríl 2006
7:35

Nedela. Samota. Zima. Smutok.
Opustena strana dunaja a v dlani par serii znamych slubujucich slobodu mysle. Sprite na zapitie. Lezim a oci mi oslepuje jas oblohy a vietor fukajuci tak ze prestavam pocut hudbu z prehravaca. Citim chlad z kamena na ktorom lezim pri schodikoch do vody. Pribieha pes. Majitela nevydim. Vbehol do vody a mokry naspat. Otriasol sa a odbehol. Vstal som a pesi prechadzam pobrezie. Je zima a fuka a tak je malo ludi a tych par zamilovanych parikov sa pohorsene pozera na tackajuceho sa chalana. Zo zatvorenymi ocami sa veziem spojom az k trvalemu bydlisku. Je mi priserne zle. Toci sa mi hlava a bolest citim v celom tele. Vykradam lekarnicku a davam si tri valetoly. Po case ma zobudza zvuk otvaranych dvery. Otazky. Co mi je? Odpoved. Je mi. Trochu zle. Dokazem vztat? Hlava sa mi uz netoci. Mam pocit ze sa vznasam, nic prijemne. Odchadzam spat a citim ze zaspavam. Zaspavam z nadejou. Nadej ale opat nezomrela posledna. Zomrela dnes rano ked som sa prebral. Nic necitim idem do zamestnania...


počet hlasov (0)
výborné (0%)
priemerné (0%)
mizerné (0%)

výborné
priemerné
mizerné

tvoj názor?


apríl 2014
193. miesto
 
 

Memento.

verzia príspevku na tlač poslať link na tento príspevok priateľovi
18. apríl 2006
11:05

Volam sa alexander 213 -----. Bydliskom na ulici ------ cislo 17 bratislava koliba. Narodeny 21. marca.1982. Mama a otec ------- a --- -----vci. Bratia --- a --------. V dobe ked budete toto citat budem uz na ceste na miesto kde som sa rozhodol ukoncit svoj zivot samovrazdou a tentokrat uz nebudem mat viac navyber a uz nebude nijakej cesty. Dufam ze toto nebudem musiet nikdy odoslat. Pisem si to dopredu lebo v dany okamzik ako som sa uz v minulosti poucil, by nebolo dost casu aby som zachytil vsetko co citim. Citim zufalstvo a beznadej a ako vzdy velky strach. Ano strach je to co ovlada moj zivot. Citim ze som na vsetko odrazu sam a citim sa choro a unavene, strasne unavene. Citim sa oklamany a okradnuty o to co som este chcel pozazivat. Vypocut kopu dobrej hudby a zahrat si vela dobrych hier a pozriet vela peknych filmov a precitat vela peknych knih, tesit sa zo slobody a priatelstva z mnohymi ludmi co ich mam rad. Cely moj zivot od narodenia bol narusany tragediami, sikanov, strachom, rozvodom rodicou, strachom z neuspechu v skole a kariere, strachom zivelnym po skole, strachom z civilnej sluzby a zamestnani. Chcel som sa ako mi vela ludi radilo od toho vsetkeho odputat ale vzdy som bol akoby strhnuty naspat, prestal som chodit domov v nadeji ze moje halucinacie zmyznu. Yorda je ale stale somnou aj ked si uvedomujem ze ju vnimam iba ja. Teraz som bol este aj nespravodlivo obvineny a mal som problemi z policiou. U mna v robote sa budu klebety dobre sirit a cakam kedy asi dostanem vypoved. Chcel som zo smrtou pockat do zimi 2006 ale to sa nestalo ked toto citate. Skor ci neskor by sa to bolo stalo tak ci tak. Mozno som bol lenivy ako si niektory myslia ale zivot v tomto svete vyzadoval aj bez vsetkych ostatnych problemov nutnosti ktore som nebol ochotny donekonecna trpiet. Spolocnost zlych ludi a vobec ludi mi ako asocialovy nenavydiacemu ludi velmi prekazala a tiez travit v zamestnani viac casu ako v sukromi a to len pre to aby som mal na prezitie? A to vsetko do staroby plnej chorob a chudoby? Strach! Nenavydim to predavanie zdravia v zamestnani! Nebudem pracovat zvysok zivota na dobre zivoty prachatych podnikatelov. Rodina co som mal je rozpadnuta a vnimam iba ako ju postihuje jedna tragedia za druhou a nechcem zazivat dalsie. Co dobre ma este v zivote malo cakat? Smrt mami? Smrt a choroby bratov? Moja vlastna bolest pri chorobach? Existencne problemi? A pomale bolestive umieranie na nejaku zo stareckych chorob? To nepotrebujem! Bezcitne ludske jednanie a neuvedomovanie si toho ze slabost len skrivam pod maskou ma teraz koniec aky som ani ja nikdy v skutocnosti nechcel. Kazdy koho sa moja smrt nejako dotkne bude urcite chciet vediet preco! Ten dany spustac pripisem v den ked toto odoslem ale hlavne body viny za moju smrt su: --- ----------- (moja tetuska), strach zo sveta a jeho ohrozovanie mna, zamestnania, Moja neschopnost pomoct milovanym, moje socialne postavenie (som nikto!) A najma trojica nespravodlivost, strach a beznadej! Depka.sk moj zapisnik pocitov a myslienok od sialenstva po realitu mozno odpovie na vsetky otazky co tu nezodpoviem. Teraz ale jednu pasaz iba pre moju rodinu. Musim bremeno povinosti mojho zivota posunut na dalsich clenov. Ak moju smrt moja mama chora na srdce prezije je mojim poslednym zelanim aby sa jej zivotna situacia riesila rovnako radikalne ako som bol nuteny ja a to nasledovne. ----- ----- moj najstarsi brat zelam si aby si moju mamu umiestnil nie do domova ani do nijakeho ustavu ale do tvojej casti pribytku na ---------- kde byvas u ----- -. Hras sa na krestana ale prave toto by uz davno krestan urobil a jeho krestanska rodina by v tychto casoch nemala namietat ale nechavam na tvojom svedomi ako nemilosrdne zameties zo svojou matkou. Teraz ked uz som mrtvy to budes robit len pre svoju matku nie pre mna. Stale len to sa neda a to sa nerobi! Ale kedy ked nie teraz? >:( Oboch mojich bratov zavazujem aby to vo svojom zivote nikdy nenechaly zajst tak daleko ako som to nechal zajst ja. Venujte sa mame a viac aj sebe. Pri tebe moj oblubeny stredny brat -----. Velmi dobre som vydel tvoju velku snahu mi pomoct v poslednom pol roku mojho zivota. Bol si velmi dobry a neverim ze by si mohol urobit este nieco viac. Poskytol si mi casto azil a venoval si mi mnoho z tvojho casu a preto ti hovorim ze si moj zivot iba predlzil a nenesies nijaku vinu. Mam na teba j---o este jedno posledne zelanie a ty budes vediet o co sa jedna a to FF9. Vo fantazii sa mi zilo castejsie lepsie ako v realite. Svet ti dava zabrat casto podstatne viac ako mne ale dufam ze ty vytrvas aj ked sa obavam ze svet nam nikomu neda sancu. Dalej otec. Otec ako som nad tym uvazoval bol cely zivot zmietany ako ja a len kedy tedy sa zachytil a zil ako by sa malo a tak co mu mam vycitat? Nezvladol si to. A moja mama? Bola mi cely zivot oporov a miloval som ju ako to uz synovia zvyknu. Najradsej by som bol z celou svojou rodinou a travil s nimi co najviac casu ale v tomto momente je jasne ze som to nedokazal dosiahnut. Cely ten cas som sa snazil aby ma niekto odhalil a zabranil tomu. Snazil som sa a krical som na vsetky strany o pomoc ale ludia ma pre moju tuzbu po smrti len znenavydely. Ked som bol dieta bola okolo mna hradba rodiny cez ktoru som sa snazil vydiet na svet. Ked som musel dospiet a hradba sa rozostupila zautocil svet a ja som sotva dokazal ustupovat. Posledny rok zivota som stal nohou na okraji priepasti a vedel som ze uz dlho nevydrzim. Krical som o pomoc ale nikto este nikoho pred zivotom neochranil lepsie ako smrt! Som len ja a Yorda. Ja alexander213, otacom!!! >:(Vsetci co ste ma mali radi zostavajte z Bohom.


počet hlasov (0)
výborné (0%)
priemerné (0%)
mizerné (0%)

výborné
priemerné
mizerné

tvoj názor?


apríl 2014
193. miesto
 
 

re: Memento.

otacom

18. apríl 2006 - 11:18

Dnes sa pozeram na svet inak ako pred dvoma tyzdnami ked som toto pisal. Nic v mojom zivote sa nezmenilo iba moje postoje a nazor sa neustale menia. Mena som z mojho mementa vynechal ale sam neviem ci by som v dany okamzik mal moznost a vobec chut cele znenie odoslat a preto ze neviem co bude dalej tak to sem davam aby sa neskor dalo zistit co som vlastne citil. Moje halucinacie neustupuju ale zmenilo sa moje vnimanie a chapem akoby ostrejsie. Prestal som z automutilaciou a rany sa uz liecia. Teraz v tejto chvily nechcem umriet ale stav ze mi je to vsetko jedno som dotiahol do dokonalosti. Stretol som. A som rad ze si prisla na moju vyzvu. Budem sa radsej tulat z niekym po meste ako sam. Teraz budem uz iba zit a to tak dlho ako sa len bude dat. Alexander -----.

re: Memento.

Hubi

18. apríl 2006 - 12:44

nechápem ani jedno slovo z tohto príspevku a už vôbec nie kto je otacom,ale poviem len jedno...kašli na vraždu!ŽI!

re: Memento.

nemota

18. apríl 2006 - 13:24

dufam, ze si pochopil ako sa ludia menia, ich nazory, pohlady, pocity..atd. A ze raz (ak to dovolis) sa MOZE (podciarkujem) zmenit aj Tvoj zivot.

re: Memento.

nena

18. apríl 2006 - 21:36

Za nadpis nejde bodka ;)
Ale nie... Ja len tak, aby som ti nieco napisala... len neviem co... Nechcem ti pisat mam ta rada, lebo vsak kolko krat som ti vynadala? Nechcem ti pisat mam ta rada, lebo ta nepznam... Nechcem ti pisat mam ta rada, lebo som to este asi nikomu z depky nenapisala...
Tak ja len ze... drz sa, Alex...

...

verzia príspevku na tlač poslať link na tento príspevok priateľovi
11. apríl 2006
16:20

Preco mi nikto neveri? Preco nikto neveri mojej uprimnosti? Kazdy moj opisany pocit som myslel v danej chvily tak ako som ho opisoval. Alebo sa clovek nemoze citit tak ako ja? Moj zivot stagnuje na vazkach medzi dvoma stranami. Ja som nemohol za to ze som sa na hranu dostal a nemozem ani za to ze som nespadol ani na jednu stranu ale stale balancujem. Niektory dobry ludia ma tahaju na tu lepsiu stranu a ty z druhej strany pekla ma tahaju na stranu z ktorej sa uz neda vratit na hranu. Kazdy z ludi by mozno pomohol az na par ludi co skor postrcia ale nie vsetko sa da vyriesit jednou radou. Ja som dlhodobo v snahe o riesenie mojho zivotneho problemu ale okrem strachu ktory prekonavam a prekonavam ho casto sa neviem pohnut a nenachadzam cestu o ktorej kazdy lahkostou rozprava. Vsetko stagnuje a tlak narasta. Aj vy zijete tak ako vzdy ale nie na hrane. Ste na tej krajsej strane a nerozumiete cloveku z hrany a tak ste sa ho radsej zbavyly. Teraz som sam aj nie. Yorda je so mnou a cim viac som sam tym viac som v jej svete. Je to tretia strana. Tretia strana ktora by nemala existovat ale v mojej sialenej mysli som si nasiel strednu cestu pre unik. Telo bez duse vam nechavam... †


počet hlasov (0)
výborné (0%)
priemerné (0%)
mizerné (0%)

výborné
priemerné
mizerné

tvoj názor?


apríl 2014
193. miesto
 
 

re: ...

Ya

11. apríl 2006 - 17:48

teba tusim poznam ?? alebo som paranoidna? ;D

re: ...

zuzana

11. apríl 2006 - 19:57

to: Ya: to bude tym krizikom..

re: ...

Ya

11. apríl 2006 - 21:04

aj tymi recami ze je na hrane.. precitaj si to este raz.. myslim ze mam pravdu.. ne som si ista.. aj datum registracie, aj vek.. vsetko sedi

re: ...

zuzana

11. apríl 2006 - 21:09

..suhlasim..;o)

re: ...

otacom

12. apríl 2006 - 7:28

:) Ouups...

re: ...

nena

12. apríl 2006 - 21:33

Vsetci myslia na to, na co myslim ja?
Btw tie hrubky... ja ich asi neprezijem

re: ...

otacom

13. apríl 2006 - 7:13

Ale prezila si to no nie?...

re: ...

nena

13. apríl 2006 - 22:26

no vyzera ze ano... zatial ;)


I< << < > >> >I
príbeh

Depresia celoživotná, dlhodobá, skľučujúca. Odhoďte Váš súkromný kameň na srdci.

Zdôverte sa s Vašim celoživotným trápením, s trápením veľkého rozsahu, s ťaživým životným príbehom... Opíšte nám svoje negatívne skúsenosti, ktoré môžu ostatným slúžiť ako varovanie pred problémami podobného druhu.

Upozornenie:
Prispieť môžete maximálne jedným príspevkom za jeden deň!

Naj 10

výborné príbehy:

bodové hodnotenie za apríl
1.pribeh 0
2.Barfly čerstvo jesenný 0
3.In vino veritas 0
4.Všetky cesty vedú do rýmu... 0
5.Nightmares part x - samozvany hostia 0
6.Barfly revival...pre tých, čo si ma pamätajú 0
7.Grcky... 0
8."príbeh" 0
9.Žena do koča aj do voza 0
10.... Y 0
Svojvoľné kopírovanie a používanie príspevkov zverejnených na stránkach www.depka.sk , nie je bez súhlasu autora príspevku dovolené! V záujme ochrany prispievateľov, žiadam všetkých čitateľov, aby rešpektovali autorský zákon č. 383/1997 Z. z. a nezneužívali tvorivosť ako i trápenia iných, na vlastný profit.
fulltextové vyhľadávanie príspevkov:
hľadaný reťazec (minimálne. 4 znaky):
nick (kto to napísal):
rubrika kde hľadať:
Pri vyhľadávaní podľa textu v príspevkoch, zadávaj celé slová (minimálne 4 znaky) alebo logické slovné spojenia, nepoužívaj logické operátory. Ak hľadáš príspevky podľa autora, zadaj celý nick.

vysvetlivky
užívateľ informácie o osobe, ktorá vložila daný príspevok
napíš mail možeš napísať mail osobe, ktorá vložila daný príspevok
link odoslanie linku - internetového odkazu konkrétneho príspevku, na e-mail vášho známeho
tlačiť zobrazenie článku, príspevku, vo verzii na tlač

Vkladať príspevky, môžu iba zaregistrovaní. Najskôr sa teda zaregistrujte v deepklube, a potom po prihlásení, sa vám sprístupní možnosť vložiť príspevky.

upozornenie:
Pre správne fungovanie stránky a zjednodušenie používania, musíte mať vo svojom internetovom prehliadači zapnuté cookies.

omaluje skript @include "./incs/privend.php"; ?>


websupport.sk



rybnik



veterinár



www.mmliterary.szm.sk


admin@depka.sk