Jednorazové príbehy,zážitky začínajúce a končiace na svitaní. Keď cestujem stretávam ľudí natlačených v autobuse ako na pošte na sociálky niektorí určení a prinútení,skoro do zberu,podobne ako sú tlačené noviny predurčené do školského zberu. V starom bloku našiel som pár mien ktoré odporučil mi priateľ,na pomoc,nestaral sa či sú z toho istého bloku ani či majú povesť ľahkej dámy a záujem o každého ako vo výpredaji čo spriadajú nite tváriac sa hrdinsky vedia to zahrať na naivné húsky a prehltnúť pýchu. Občas sa to stáva keď sa motám mestom,nie je to ranná káva skôr som vyliaty ako váza a vedľa mňa kvety preňu už akosi vädnú. Musel by som byť slepý telepat bez návodu,nevšimnúť si,byť jedným z piatich v balíku (možno zo sto) bez odbočky priamo k rozvodu (no nájdu sa aj takí). V tom dennom labyrinte kde už som spoznal mnoho opíc,ich tváre aj mená,neviem prečo väčšina kričí "nechajte ma!". Zastavujem,nechápem no mávam choré pocity na žalúdku,úzkosť čo nechce zmiznúť,nezáleží na postavení,ani vysokým pohľadom nezabránim,sleduje ma cez všetko,bližšie keď je ťažšie. Vtedy nejde čas stopnúť a akoby už ani nebol a dni zaliate slnkom sa premenili na jaskyne,dávno objavené,tie už nikto nehľadá,ostávajú len záznamy o chladných miestach od spoločnosti v slepej réžii,kým scenár plynie a vo vysokej peci vo vnútri to vrie a vtedy sa to prenáša,život ako doživotná nákaza,zmluvou je bozk. Vidno chlapca či dievča generácie s pravopisnými chybami a tou vzácnou chorobou,zvyknú vravieť darom. Chlapec odkopáva špinu preč,ďaleko,vychutnáva ranný štebot vtákov,reč vetra a oranžové lúče cez sklo na zastávkach,cyklus podobný každému ďalšiemu dňu. Chcel by ležať na brehu mora,v piesku,pri mesačnom svite zmyť tú špinu a bolesť,burácaním vĺn opakovane opustiť srdce a dušu doby nákupných vozíkov a hráčskych gest medzi kolískami a truhlami. Medzi nádychom a výdychom je len pustý priestor a život v ktorom je len smrť naozaj jediná istá stávka. Občas sa vzdávam na ceste,ktorá je dlhá a osamelá,mám pár kníh,pár verdiktov,no vždy na palube,niekedy v rade so zoznamom som dieťa s perom,niekedy na bare bez smeru len s červenými stopami hľadám šťastie v kryštáloch na dne zaseknutý v minulosti,niekedy cvičím slučku inokedy uzol pošmyknutia. Držím v ruke zväzok kľúčov no nemám zámok,niekde sa stratil a ja som sa zamotal ako vtedy v meste lebo všetko je aj tak inak. Na konci ulice našiel som zámok no znovu nemám kľúč a tak sa môžem len prizerať a užívať dúškami sambu aj flamenco skeče,možno práve tá kráska v zelených šatách má kľúč a niečo z čoho postaví životný zmysel a ja budem mať pocit že to nie je také zlé,postavím si svet ako v hudbe,miesto kde sa usmieva,niekde na kraji sveta bez démonov,zodvihnem tieň v tej nezmyselnej bitke.

hladim ale nehladim
je na co nieje koho
udajne to casom pride
mam zatial len tridsat

...z davu vystúpila žena, pozrela sa na pútnika a vraví: "starec, povedz nám o láske."

vravia, že si osud
no ja to vidím tak
našiel som ťa náhodou
tápať v temnotách

vravia, že si nádej
na radostný život
nepamätám, kedy mi
však bolo väčšmi clivo

vravia, že sa budem cítiť
ako voľný motýľ, vták
prečo teda pociťujem
krutosť väzňa v okovách?

vravia, že si pravá
keď som tu, chcem tam
sám neviem, či ťa hľadám
už veky...a stále sám.

kovovy trn,
pokozka biela ako sneh.
vlocka vo vetre.

z krvi je atrament.
pokozka biela ako papier.
vyryvam do nej slova,
pisem medzi riadkami.

vyhasnuty plamen.
pokozka biela ako vosk.
davam bolesti meno,
ktore poznam len ja.
dal som jej telo,
dal som jej tvar.

tisíckrát som hľadal múdrosť
v epitafoch vyrytú
odvtedy som nevypustil
radosť duše z úkrytu

nemŕtvy trafikant s chladnými očami
dážď a sneh? to je rutina.
špinavé ulice, hladné potkany
vosk pomaly môj plameň zhasína

tlmené svetlo a chladné stoly
bolo to raz, no šťastní sme boli
stratil som toľko, že viac sa nedá
pre mňa sú zavreté brány neba

brašna, palica a divoká brada
groteskná je moja podoba
bola si krásna, mladá a nahá
ten obraz z kúskov spomienok skladám

vietor je silný a cesta prašná
musím zas vykročiť do diaľok
čierne, kam dovidím sú nado mnou mračná
uprený pohľad. neistý krok.

spoznal som stovky miest
tváre a mená
som pútnik. strážca ciest.
tak nechajte ma.